![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Mikuláš Fischer sa narodil 18. decembra 1855 v Prešove. Po úspešnej maturite sa prihlásil na Vysokú školu technickú do Budapešti počas ktorej navštevoval aj filozofickú fakultu. V roku 1879 úspešne ukončil vysokú školu. Po nej na krátku dobu nastúpil učiť opäť do Prešova. Ale už v roku 1880 prišiel učiť na evanjelické gymnázium do Spišskej Novej Vsi kde už ostal natrvalo. Svojim vystupovaním, sebavedomím ale aj tým, že bol mladý, úspešný a iniciatívny si hneď v tomto meste získal veľkú obľubu. Rád cestoval a k tomu viedol aj svojich kolegov na gymnáziu. Precestoval Rakúsko, Nemecko, Sasko, Bavorsko, Švajčiarsko, Dánsko, Švédsko a Taliansko a to hlavne počas prázdnin, ale aj počas rôznych spoločenských podujatí. Dlhé obdobie bol riaditeľom novoveského gymnázia.
Okrem školstva bola turistika jeho najdôležitejšou oblasťou ktorej sa venoval. V škole kde vyučoval pôsobil už Martin Róth, stal sa Mikuláš Fischer hneď po príchode do Spišskej Novej Vsi v roku 1880 aj členom Uhorského karpatského spolku. Bol to práve M. Róth ktorý v ňom vzbudil kladný vzťah k turistike. Keď bola 26. februára 1882 založená Novoveská sekcia UKS Mikuláš Fischer sa stal tajomníkom sekcie. V tom istom roku postavili už útulňu pod Šulerlochom. Okrem týchto útulni postavila sekcia na vrchole neďalekého Okrúhlovca rozhľadňu. 2. augusta 1891 bol M. Fischer zvolený za podpredsedu ústredia Uhorského karpatského spolku a zároveň bol poverený jeho vedením. M. Fischer bol dobrý organizátor a reprezentant, staral sa o riadenie UKS, reprezentáciu spolku navonok, o korešpondenciu, organizoval slávnosti a výstavy, bol rozumný a uctievaný zástupca spolku ktorý sa nebál postaviť vedľa ministrov, grófov, a iných veľkých pánov aby aj takto získal u nich podporu pre turistiku.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Martin Róth sa narodil 3. augusta 1841 v Kežmarku. Tu absolvoval aj ľudovú školu a gymnázium ktoré v roku 1860 ukončil a nastúpil na štúdium teológie v Budapešti. V roku 1864 ho ukončil kandidátskou skúškou a v roku 1868 získal diplom stredoškolského profesora. Po trojročnej praxi vychovávateľa nastúpil ako profesor na gymnázium do Spišskej Novej Vsi. Spolu so žiakmi podnikal výlety do Vysokých Tatier a Slovenského raja. V roku 1873 patril medzi zakladajúcich členov Uhorského karpatského spolku. O dva roky bol členom centrálneho výboru, neskôr druhým podpredsedom. V spišskonovoveskej sekcií vykonával funkciu predsedu. Veľké zásluhy mal na objavovaní odľahlých kútov Vysokých Tatier ale hlavne Slovenského raja. 5. augusta 1879 vykonal spolu s Emerichom Köwim a hájnikom Petrom Havašom – Horníčkom prvý turistický prechod Bystrým sedlom z Furkotskej do Mlynickej doliny. Nazval ho aj Lorenzovým sedlom podľa vedúceho inžiniera krompašských železiarní, významného tatranského horolezca, priekopníka zimnej turistiky Viktora Lorenza. V Slovenskom raji ho priťahovali dovtedy neprístupné rokliny. 20. augusta 1898 urobil prvý prechod Veľkým Sokolom, 15. augusta 1899 prechod malým Sokolom. 21. júla 1900 to bola prieskumná túra so Suchej Belej, pričom došli k dnešným Misovým vodopádom. V tom istom roku podnikli objavnú túru do rokliny Kyseľ. 27. júna 1900 sa dostali zo spodnej časti k Barikádovému vodopádu. 13. októbra 1900 zasa z vrchu došli k Machovému vodopádu. Po M. Róthovi je pomenovaná v Slovenskom raji Róthova roklina. Levočan Franz Dénes pomenoval vo Vysokých Tatrách dnešný Ťažký štít štítom Martina Rótha. Martin Róth zomrel 25. februára 1917 v Spišskej Novej Vsi kde je aj pochovaný na mestskom cintoríne.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Samuel Roth sa narodil 18. decembra 1851 v podtatranskej obci Vrbov. Vyrástol v chudobných pomeroch. Po absolvovaní kežmarského gymnázia a budapeštianskej univerzity sa stal profesorom na gymnáziu v Levoči. Napísal 18 učebníc väčšinou pre stredné školy, 56 vedeckých rozpráv a 34 rozpráv o vyučovacích pomeroch. Ako profesor vychádzal z najmodernejších pedagogických zásad. Vo svojich žiakoch sa usiloval vzbudiť lásku k vedám a oduševnenie pre krásy prírody.
Patril aj k aktívnym členom Uhorského karpatského spolku. Od roku 1877 bol členom výboru, v roku 1879 ho zvolili do redakčnej komisie a od augusta 1884 sa stal jeho podpredsedom. Svoj krátky život zasvätil archeologickému výskumu jaskýň, predovšetkým na území Spiša. Ako prvý preskúmal v roku 1878 jaskyňu neďaleko obce Poráč, nazývanú Šarkanova diera. Z ďalších jaskýň preskúmal jaskyňu vo vrchu Humenec, Antonovu (Antalovu) jaskyňu, Malú ružínsku jaskyňu, Veľkej ružínskej jaskyni. Považuje sa za zakladateľa speleoarcheológie na Slovensku.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Fridrich Fuchs sa 31. decembra 1799 v Levoči kde získal aj prvé vzdelanie. Z Levoče odišiel študovať do Debrecína a potom do Pešti, kde v roku 1819 ukončil na vysokej škole dvojročný kurz praktickej geometrie. Neskôr si vzdelanie doplnil štúdiom na lesníckej akadémií. Hodnotné a trváce dielo vytvoril Fridrich Fuchs po roku 1826. V roku 1827 založil v Ľubovnianskych kúpeľoch na neúrodných poliach 23 hektárový park. V tom istom roku prevzal dozor v hrabušických železiarňach. Túto funkciu tu zastával až do roku 1834, keď prevzal dozor na panstvách v Novej Ľubovni a v Jakubanoch, kde taktiež založil v roku 1838 železiareň. V roku 1847 založil v Levočskej doline továreň na výrobu drôtu, reťazí a valcovňu. Išlo o lokalitu bývalých Levočských kúpeľov.
Pri tejto obsiahlej činnosti nezabudol ani na Vysoké Tatry. V 19. storočí patril medzi najlepších znalcov tohto pohoria. Prešiel ich niekoľkokrát. V rokoch 1860-1862 urobil ich trigonometrické a barometrické meranie. Samostatnými meraniami zistil a potvrdil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlachovský štít, za ním je Lomnický štít a na treťom mieste je Ľadový štít. V roku 1863 vyšlo v Pešti v tlačiarni Gustáva Hechenasta jeho dielo „Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen“, voľne preložený „Centrálne Karpaty s najbližším predhorím“. Bol to prvý obšírnejší sprievodca po Vysokých Tatrách.
Fridrich David Fuchs bol v roku 1873 spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Mozgová mŕtvica v roku 1874 ho odsúdila do nečinnosti. Krátko na to 6. októbra 1874 zomrel. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Albín Csáky sa narodil v roku 1841. V rokoch 1867 – 1888 bol spišským a v rokoch 1876 – 1880 aj šarišským županom. V rokoch 1880 až 1892 bol predsedom celonárodnej turistickej organizácie Uhorský karpatský spolok. Mal zásluhy aj na preložení sídla spolku z Kežmarku do Levoče v roku 1884. Tomuto obdobiu sa v histórií turistiky na Slovensku hovorí ako o levočskej epoche Uhorského karpatského spolku. Dosiahol významné posty v štátnej administratíve ako minister kultu a školstva a v uhorskom parlamente ako predseda jeho Hornej snemovne. Keďže bol statkárom, zastával záujmy šľachty na poste poslanca za levočský a brezniansky obvod. Významne sa angažoval počas rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867. Pôsobil ako podpredseda vládnej liberálnej strany, od roku 1910 ako predseda jej nástupkyne Národnej strany práce. Ako minister zreformoval niektoré úseky školstva (zákon o materských školách), presadil reformy ako usadzovanie sa Židov v Uhorsku, povinný civilný sobáš a zapisovanie sa do matrík. Zomrel v roku 1912. Pochovaný je na cintoríne v Bijacovciach.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Eduard Zsedényi sa narodil 23. 3. 1802. Bol významným uhorským politikom. Okrem toho bol nadšeným turistom a milovníkom prírody. Bol navrhnutý za prvého predsedu Uhorského karpatského spolku. Túto funkciu ale neprijal. O to viac síl a snahy však venoval podpore turistických aktivít spolku aj z pozície svojich politických postov. Vzdelaním bol právnik a demokraticky zmýšľajúci politik. Najprv sa angažoval v rámci Spišskej župy, neskôr bol poslancom uhorského parlamentu, kráľovský radca a člen kráľovskej miestodržiteľskej rady. Na jeho počesť mu v Starom Smokovci vybudovali neveľký pamätník, v ktorom bola až do roku 1919 umiestnená jeho mramorová busta. Pamätník, žiaľ už bez busty, sa ešte aj v súčasnosti nachádza neďaleko hotela Grand.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Anton Mihalič sa narodil 9. mája 1921 v Levoči. Po získaní pedagogického vzdelania v Spišskej Novej Vsi pôsobil ako učiteľ postupne na meštianskej škole na terajšom Námestí Št. Kluberta, neskôr v levočskom dome pionierov a mládeže ako riaditeľ, nakoniec na SZŠ. Okrem telesnej a brannej výchovy vyučoval aj výtvarnú výchovu. Počas vyučovania viedol svojich žiakov k láske k prírode, turistike a hlavne k lyžovaniu. Počas svojej pedagogickej činnosti vychoval mnoho študentov ktorí neskôr pokračovali v jeho šľapajach. Po zastavení výstavby chaty pod Mariánskou horou, ktorá bola súčasťou ním spracovaného investičného zámeru výstavby v Röhrgrunde, prestal vyvíjať v tejto oblasti ďalšie aktivity. Potom sme ho často vídali v Levočskej doline v časti Pod Hrbami a v Slovenskom raji, čo bolo jeho ďalšie obľúbené miesto. Anton Mihalič zomrel 20. mája 1984. Pochovaný je na levočskom cintoríne.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Ernest Rusnák st. sa narodil 19. 1. 1924. Pracoval najskôr u svojho otca Jozefa Rusnáka ako zámočník s tým, že potom bude dedičom firmy. Žiaľ znárodnenie mu prekazilo plány v tejto oblasti. Po vytvorení Spišského kovospracujúceho podniku miestneho hospodárstva, od 1. 7. 1960 premenovaného na Spišský priemyselný podnik v Levoči pracoval ako vedúci úseku kovo. Pre svcoj pôvod nemohol nikdy dosiahnuť vyššiu funkciu. Preto všetok svoj voľný čas venoval turistike, ale hlavne výstavbe turistických zariadení a zariadení cestovného ruchu. K tejto práci mal veľmi kladný vzťah. Od roku 1940 bol členom KSTL, neskôr zväzu turistiky. Hlavne jeho zásluhou sa postupne realizovali rekreačné stavby v Levočskej doline. Zomrel 3. apríla 1987. Pochovaný je na cintoríne v Levoči.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Štefan Zamkovský bol najvýznamnejším levočským horolezcom medzivojnového obdobia. Narodil sa v Levoči 25. 12. 1907. Vyučil sa za fotografa, ale za prácou odišiel do Vysokých Tatier. Tu začal robiť vysokohorského nosiča na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline a Téryho chatu v Malej studenej doline. Po niekoľkoročnej namáhavej, ale pre neho lákavej nosičskej práci dostal od 15. októbra 1936 do nájmu spolu s Jánom Kociánom Téryho chaty. Na nej pôsobil päť rokov. V období rokov 1927 – 1935 vykonal vo Vysokých Tatrách aj mnoho významných horolezeckých výstupov. Ďalšie výstupy vykonal aj v nasledujúcich rokoch. Svojou horolezeckou činnosťou sa v medzivojnovom období zaradil medzi špičku slovenských tatranských horolezcov. Z Tatier si najviac zamiloval Malú a Veľkú Studenú dolinu. Tie ho učarovali natoľko, že ešte počas 2. svetovej vojny začal s výstavbou vlastnej chaty a to na poľane pred vstupom do Malej studenej doliny. Všetky svoje úspory investoval do výstavby tejto chaty ktorú dokončil v roku 1943. Počas vojny na chate našli úkryt viacerí účastníci SNP a židia. Po skončení vojny bola chata vyhľadávaná najmä pre kratšiu dostupnosť zo Starého Smokovca a Hrebienka. Po februári 1948 bola chata Š. Zamkovskému zoštátnená. So skutočnosťou sa zmieril, horšie to už bolo s ďalšími dôsledkami. V roku 1951 chatu premenovali na Chatu kpt. Nálepku. Š. Zamkovský bol vyhlásený za kapitalistu a dostal písomný príkaz, aby opustil Vysoké Tatry. S manželkou a jedinou dcérou Zdenkou odišli v roku 1952 z Vysokých Tatier a usadili sa v Banskej Štiavnici kde je aj pochovaný Po roku 1989 bola na základe reštitučného zákona chata vrátená jeho dcére Zdenke a vnukovi Stanislavovi Tichému. V súčasnosti chata prešla vlastníckymi zmenami, ale stále nesie oficiálny názov „Zamkovského chata“.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Mikuláš Szontagh junior sa narodil sa 10. augusta 1882 v Novom Smokovci. Keď mu umrel otec známy tatranský lekár M. Szontagh st. mal junior iba 17 rokov. Tatranské kúpele v Novom Smokovci prevzal po desaťročnej stagnácií v roku 1909 ako 27 ročný. Aj napriek tomu si počínal vskutku odvážne. Uzatváral nové zmluvy o liečení pacientov, doplnil a zmodernizoval zariadenia, rozšíril liečby ochorení. S cieľom skvalitniť a rozšíriť služby navrhol vytvorenie a vznik účastinárskej spoločnosti s názvom Sanatória dr. Szontagha, úč. spol. Táto spoločnosť postavila ďalšie zariadenia, medzi nimi v rokoch 1917 – 1925 aj moderný liečebný dom Palace sanatórium. Práve v ňom sa M. Szontagh ml. stal hlavným lekárom.
Okrem toho sa M. Szontagh ml. aktívne venoval horolezectvu, lyžiarskej turistike, dobrovoľnej horskej záchrannej službe. V rokoch 1933 – 38 bol predsedom Karpatského spolku – Karpethenverein, ústredia v Kežmarku. Jemu je pripísaný prvý výstup na Malú Končistú (2.475 m), ktorý vykonal 11. augusta 1905.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Štefan Heimschild sa narodil 17. augusta 1922 ako jeden zo šiestich detí. Lásku k lyžovaniu získal v rodnej Levoči. Naplno sa tomuto športu začal venovať vo Vysokých Tatrách, kde pracoval ako maliar. Najväčšie úspechy dosiahol rokoch 1939 až 1945. V týchto rokoch bol členom reprezentačného družstva Slovenska. V roku 1940 sa stal juniorským majstrom Slovenska v zjazde, o rok neskôr reprezentoval Slovensko na juniorských majstrovstvách v nemeckom Garmisch-Partenkirchene, kde sa v zjazde umiestnil na 7. a v slalome na 16. mieste. V štyridsiatych rokoch trikrát za sebou zvíťazil na levočskej päťdesiatke. Boli to preteky v behu na lyžiach a konali sa v Levočských vrchoch medzi Gehuľou (dnes Krížový vrch) a chatou Pod Javorinou. Okrem lyžovania sa venoval aj turistike, vodáctvu a leteckému modelárstvu. Zomrel 20. mája 2005. Pochovaný je na levočskom cintoríne.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
František Dénes sa narodil 4. apríla 1845 v severospišskej obci Trybsz, ktorá je dnes súčasťou Poľska. V tejto obci prežil svoje detstvo, tam začal spoznávať aj Vysoké Tatry. Ľudovú školu navštevoval v Prešove a v Novom Targu odkiaľ prišiel do Levoče.
Tu začal podrobne študovať stavbu, geografiu a glaciológiu Vysokých Tatier. Veľa voľného času venoval výstavbe turistických chodníkov. Vo svojich 88 rokoch viedol ešte výstavbu turistického chodníka z Tatranskej Polianky k Batizovskému plesu a odtiaľ na Ostrvu, Popradské a Štrbské pleso. V rokoch 1894-1895 urobil novú fotogrametriu Tatier na základe ktorej o rok neskôr vznikla jeho zásluhou detailná mapa v mierke 1:25.000. Na nej sa aktívne podieľal ako merač, znalec názvoslovia, orograf a korektor, ale aj ako veľmi dobrý kreslič. V roku 1873 sa stal spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol členom predsedníctva, kde pracoval ako pokladník. Taktiež bol aj pokladníkom zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade. Za mimoriadny prínos v oblasti turistiky mu udelili v roku 1911 čestné členstvo predsedníctva Uhorského karpatského spolku. V roku 1922 sa stal jeho čestným predsedom. Bola to veľká a obdivuhodná osobnosť turistiky nielen vo Vysokých Tatrách, ale na celom Spiši. Ešte vo svojich 75 rokoch vystúpil na Ľadový štít, ako 83 ročný vyšiel na Východnú Vysokú a ako 88 ročný aj na Slavkovský štít. Franz Dénes zomrel 17. októbra 1934 v Levoči, kde je aj pochovaný na evanjelickom cintoríne.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Chata na Javorinke bola postavená v blízkosti Chaty pod Javorinou. Slávnostne bola otvorená 31. august 1947. Bol to významný sviatok levočských a spišských turistov. Po slávnostnom prestrihnutí pásky a jej vysviacky bola prehliadka miestností a spoločný obed. Nová chata stála 550.000 Kčs. Mala 8 miestností so 40 riadnymi posteľami a 40 núdzovými. Bola otvorená celý rok. V zime sa okolitý terén využíval ako dejisko tradičných lyžiarskych závodov. Za chatou bol postavený skokanský lyžiarsky mostík. Po vytvorení vojenského obvodu Javorina bola chata asanovaná. Dnes je tu možné vidieť jej základy.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Corneliusova chata bola najstaršou turistickou chatou v Levočských vrchoch. Postavili ju na západnom svahu Gehule v katastri obce Ruskinovce. V súčasných turistických mapách ide o miesto západne od Krížového vrchu. Celý tento hrebeň sa v staršej nemeckej a maďarskej literatúre nazýval „Gehol“. Chata bola do prevádzky daná 17. júna 1886. Okrem ubytovania poskytovala turistom aj stravovanie a občerstvenie. Turistickú históriu chaty ukončila prvá svetová vojna. Po nej slúžil objekt krátku dobu ako obecná horáreň Ruskinoviec. V roku 1928 kúpil už opustený objekt Gustáv Reichelt, rodák z Ramerstadtu v Sudetách. Chatu zrenovoval, ale pre nedostatok hostí sa musel živiť aj ručným brúsením skla. Z tejto doby sa až doposiaľ zachoval názov Sklenár. Skazu objektu zavŕšilo zriadenie vojenského obvodu v roku 1952. V súčasnosti je možné vidieť pod Krížovým vrchom ešte zvyšky múrov tohto objektu.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Kováčova vila. História tejto lokality je zo spomienok pani Lujzy Uhliarik, asi poslednej osoby, ktorá pamätala históriu Kováčovej vily. Napísala ich v roku 1975. Žila v Budapešti a na Kováčovu vilu sa rada vracala.
„Šľachtic Viktor Kováč ako dôstojník uhorskej armády slúžil 10 rokov v Taliansku. Keď sa v roku 1848 vrátil naspäť do Levoče postavil si tu podľa vzoru talianskej architektúry v roku 1950 malú vilku s dvoma izbami a terasou. V. Kováč sa oženil s Apolóniou Probstnerovou. V roku 1855 predali vilu Ernestovi Justusovi. Takto prešiel objekt do majetku Justusovcov. E. Justus tu vybudoval včelín, byt pre domovníka, do objektu zaviedol vodovod a pred vilu postavil fontánu. Po jeho smrti 9. marca 1909 ostali objekty v majetku jeho rodiny a vlastníkom sa stal Dr. Titus Uhliarik. Postupne sa tu zriadila krásna záhrada so sochami a pestrými záhonmi kvetov. 2. svetová vojna zapríčinila skazu objektov. Tie sa úplne rozkradli“.
Po vojne slúžili objekty potrebám štátnych lesov. V roku 1964 začal už nevyužité objekty prestavovať odbor turistiky TJ Slovan Levoča, neskôr TJ Javorinka Levoča na turistické zariadenia. Po roku 1999 prešli privatizáciou a ich majiteľom sa stal Ernest Rusnák ml. ktorý ich vlastní doposiaľ.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Turistická útulňa v sedle Chvála Bohu bola vybudovaná bola v roku 1913. Krátku dobu ju ešte spravovala sekcia Uhorského karpatského spolku v Spišskom Podhradí. Po vytvorení Československa patrila do majetku pražského ústredia KČST. Jej správu ale vykonával odbor KČST v Spišskom Podhradí, ktorý ju aj vybavil potrebným nábytkom. Nachádzala sa v sedle ktorým cesta pretínala horské pásmo Braniska a kde Spiš hraničil so Šarišom. Pod útulňou vedľa cesty stál malý hostinec a za ním na trávnatom návrší kaplnka. Kľúč od útulne mal p. Nižník, majiteľ spomínaného hostinca, ktorý ju aj obsadzoval. Pred útulňou bol postavený vysoký pomník s maďarským nápisom “na pamiatku 5. februára 1849 tu víťazne bojujúcim hrdinom. Postavila Spišská župa v roku 1875“. Aj keď odbor KČST v Spišskom Podhradí patril činnosťou k slabším, útulňu stále spravoval pravdepodobne až do 2. svetovej vojny. Potom v objekte 2 – 3 roky bývala p. Tribulová ktorá pred vojnou prevádzkovala blízky hostinec, ktorý vyhodili Nemci do vzduchu. Potom objekt spravovali štátne lesy. Tí ho využívali pre svoju potreby. V roku 1969 prešiel do užívania Poľovného združenia Branisko v Spišskom Podhradí, ktorý ho neskôr získal aj do majetku. PZ Branisko objekt v roku 1996 úplne prebudoval.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Horský hotel (chata) na Mariánskej horev roku 1956 už nová generácia levočských turistov vypracovala investičný projekt na výstavbu horského hotela (chaty) pod Mariánskou horou s rozpočtovým nákladom 952 tisíc korún. Mala to byť náhrada za asanované chaty v Levočských vrchoch. Samotná výstavba hotela sa začala v roku 1958, kedy bola vybudovaná prízemná časť objektu a vyrúbaný bol priesek v lese smerom do Röhrgrundu. Ta sa mal stavať saňový výťah. Pre lokalitu Röhrgrund bol spracovaný zámer výstavby strediska s ubytovacími a športovými zariadeniami, ktorý bol prepojený aj na Mariánsku horu. Žiaľ 4. augusta 1959 bola zásahom vyšších straníckych orgánov KSČ zastavená ďalšia výstavba bez písomného odôvodnenia. Jediným podstatným dôvodom bola blízkosť kostola na Mariánskej hore a argument, že pre pútnikov sa ubytovacie kapacity na tomto mieste stavať nebudú. Zastavením tejto výstavby sa na niekoľko rokov zastavila aj turistická činnosť v Levoči. Jej ďalší rozvoj začal po roku 1963 kedy sa začali budovať turistické zariadenia v Levočskej doline v lokalite Kováčova vila.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Levočská chata KČST pod Javorinou bola vybudovaná vo výške 1157 m. Odborom KČST v Levoči. Verejnosti ju slávnostne odovzdali 16. 10. 1932. Postavená bola severne od Levoče v tzv. Levočských horách (dnes Levočské vrchy). Chata mala dve miestnosti s 18 lôžkami v cene 4 Kč pre členov KČST a 2 Kč pre dorastencov KČST. Mala petrolejové osvetlenie, bola stále otvorená. 3. júna 1934 bola ukončená prístavba chaty. Potom mala chata už tri miestnosti a 22 postelí. Vstupné cez deň do chaty bolo 1,- Kč. Nocľah pre členov KČST stál 3,- Kč, pre dorast 1,50 Kč, pre nečlenov 4,- Kč, pre mládež 2,- Kč. V zime bol príplatok 1,- Kč na kúrenie. Celodenná strava stala 20,- Kč. Bližšie informácie podávala stanica KČST v Levoči, Hlavné námestie, Plzeňský dvor. K chate sa dalo prísť z Levoče modrou značkou cez Ostrú horu 850 m, ku krížu na Wandelkreuzi, odtiaľ zelenou značkou cez Krížový vrch 1060 m za 4 hod., alebo červenou značkou popri Levočskom potoku smerom na Levočské kúpele, cez majer Levočská Dolina, vozovou cestou po západnom svahu Malej a Veľkej Krásnej na lúku Dvorčanka, kde pri senníku odbočovala vľavo modrá značka k chate. Aj táto cesta trvala 4 hodiny. Chata bola východiskom túr na Ihlu a Čiernu horu, na Jankovec, do Torysiek. Z členov mal najväčšie zásluhy na jej výstavbe vtedajší predseda odboru Václav Boháček.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Smrekovica je najvyšším vrchom pohoria Branisko. Má nadmorskú výšku 1 200 metrov a nachádza sa v jeho severnej časti. Najlepší prístup na vrchol je od kameňolomu v obci Vyšný Slavkov odkiaľ na vrchol vedie žlto vyznačený turistický chodník. Výstup trvá asi dve a pol hodiny. Z vrcholu sú pekné výhľady na východ na šarišskú stranu, na juh, ale z viacerých miest pred vrcholom sú pekné výhľady aj na západ na Vysoké a Nízke Tatry. Na vrchole je vybudovaný prístrešok, lavičky a kríž. Pravidelne jedenkrát v roku sa tu koná aj sv. omša.
Informácie:
Autocamp Levoča
Kováčova vila 798/2
Levoča 05401
Telefón: +421 903 255 440
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Web: http://www.zdruzenieturizmu.sk/
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Rajtopíky, národná prírodná rezervácia sa nachádza v južnej časti pohoria Branisko. Jej, pre turistov a návštevníkov, najzaujímavejšie časť, ktorou je skalné okno, sa nachádza na hlavnom hrebeni tohto pohoria. Rezerváciou prechádza zeleno vyznačený turistický chodník. Za národnú prírodnú rezerváciu boli Rajtopíky vyhlásené v roku 1982 a platí tu 5., teda najvyšší stupeň ochrany prírody. Chránia sa tu lesné a reliktné nelesné spoločenstvá ktoré sú na dolomitickom podklade. Samozrejme, že okrem spomenutého skalného okna sú zaujímavé aj ďalšie skalné veže ktoré tomuto územiu dominujú. Najlepší prístup na Rajtopíky je zo sedla Branisko po zeleno vyznačenom chodníku, alebo z obce Dúbrava po modrej značke do sedla Humence a odtiaľ pokračovať zeleným značením.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Výrazný vrchol Brezová s nadmorskou výškou 948 metrov nachádzajúci sa na hranici katastrov Levoče a obce Hradisko. Je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria ktorým prechádza európske rozvodie Čierneho a Baltického mora. Aj keď samotný vrchol zarastá typickými borovicami z jeho okrajových častí je široký výhľad na všetky svetové strany. Najkrajší je samozrejme na Vysoké Tatry, ale očarujúce sú pohľady aj na juhozápad na hrebeň Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, na juhu sa týčia vrcholy Slovenského raja a Volovských vrchov. Na východe je to hrebeň Braniska so Smrekovicou a Sľubicou a na severozápad vidieť pohorie Spišská Magura. Cez Brezovú prechádza modro značený chodník ktorý vedie až do Slovenského raja a červeno vyznačená cyklotrasa do Kežmarku s pokračovaním ďalej na severozápad. Pod Brezovou sa nachádza malá dedinka Hradisko.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Dominantný vrchol Javorina (1 225 m) v levočskej časti pohoria. Je z neho nádherný široký výhľad na široké okolie na všetky svetové strany. Na jej juhozápadných svahoch boli vybudované turistické chaty. Staršia chata KČST bola postavená v roku 1932, novšia chata KSTL bola vybudovaná v roku 1947. V roku 1948 bol v ich blízkosti postavený aj skokanský lyžiarsky mostík. Vytvorením vojenského obvodu boli uvedené zaradenia asanované. Počas SNP padlo na jeho južnom svahu lietadlo. Túto tragédiu pripomína pamätník postavený v sedle pod Javorinou. V súčasnosti popod jej vrchol prechádza červeno vyznačený peší turistický chodník a dve cyklotrasy. Zaujímavosťou je, že na svahu Javoriny rastie kosodrevina a na sever od vrcholu je zaujímavé aj malé jazierko.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Furmanec (1 239 m) je najvyšším vrcholom v katastri mesta Levoče. Nachádza sa za Vinnou na pravej strane komunikácie vedúcej na sever smerom do Starej Ľubovne. Aj napriek tomu, že svojou výškou je vyšší ako napr. Javorina, či susedná Škapová, predsa z hľadiska využitia na cestovný ruch a turistiku nebol nikdy a ani teraz nie je zaujímavý. Zapríčinené to je jeho hustou lesnatosťou, oblými a na zjazdové lyžovanie nevhodnými svahmi. Taktiež z neho nie sú takmer žiadne výhľady na okolie. Na jeho juhovýchodnom svahu je postavená poľovnícka chatka nazývaná „Na kameni“. GPS: 49.13693,20.65001
|
![]() |
![]() |
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Torysa, prameň (1 080 m). Málokto vie, že východoslovenská rieka Torysa pramení v Levočských vrchoch. Jej hlavný prameň sa nachádza asi 5 km za obcou Torysky. V levočskom okrese preteká iba cez obce Torysky a Nižné Repaše. Potom už opúšťa tento okres. Ďalej tečie cez mestá Lipany, Sabinov, Veľký Šariš a Prešov. Juhovýchodne od Košíc pri obci Nižná Hutka sa vlieva do Hornádu. Jej celková dĺžka je 129 km. Od svojho prameňa až po obec Tichý Potok prekonáva prevýšenie skoro 600 metrov. Preto sa tu vyznačuje svojou dravosťou. Potom až po ústie do Hornádu sa stáva nížinným typom rieky. GPS 49.125130, 20.645550
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Vyviera na severnom svahu vrchu Krúžok na katastri obce Uloža v nadmorskej výške približne 940 metrov. Počas svojho toku preteká cez Levočskú dolinu kde je jeho najväčším prítokom Pekliansky potok. Potom preteká cez Hornádsku kotlinu. V obci Markušovce sa vlieva do Hornádu. Jeho celková dĺžka toku je 27 km. V lokalite Kováčova vila je na ňom vybudovaná obtočná vodná nádrž s plochou 3,5 ha. ktorá sa využíva na rekreačné a priemyselné účely, ale slúži aj ako rybársky revír.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
V rokoch 1941 – 49 bol z obce Vyšný Slavkov vybudovaný vodovod, určený na zásobovanie vodou mesta Prešov a priľahlých 24 obcí ktoré ležia na jeho trase. Jeho pôvodná dĺžka bola 53 km. Kvalitná pitná voda sa získava z vôd zo severnej časti Braniska. Zrážky presakujúce cez dolomitické vrstvy pohoria prechádzajú až na nepriepustné vrstvy pieskovcov a zlepencov. Potom sa silným prameňom v obci Vyšný Slavkov dostáva voda na zemský povrch. V zaujímavom vodárenskom objekte v strede obce je tento prameň s kapacitou do 100 sekundových litrov zachytený. Interiéru dominuje okrúhle mohutné žriedlo v ktorom chrlí voda. Nad ním na vydláždenej stene vidieť starý znak Československej republiky.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Je to zaujímavý prírodný útvar nachádzajúci sa na hrebeni Braniska. Voda potoka Svinka, ktorý vyviera pod Smrekovicou a tečie rovnomennou dolinou sa neďaleko priesmyku Chvála Bohu tratí v skalnej diere. Namiesto toho aby jeho tok pokračoval ďalej na šarišskú stranu, vteká do skalnej diery. Cez ňu sa dostáva na Spiš a nad obcou Poľanovce vyteká silným výverom opäť na zemský povrch. O vzniku tohto útvaru existuje niekoľko povier. Tak k ponoru ako aj k výveru vedú turisticky vyznačené pešie chodníku. Okolo ponoru vedie modrá a zelená značka s pokračovaním do sedla pod Smrekovicou. K výveru vedie zo sedla žltá značka, ktorá pokračuje do obce Vyšný Slavkov.
Už niekoľko rokov je pri ponore malá betónová hať pomocou ktorej je možné regulovať tok Svinky a to buď na šarišskú, alebo spišskú stranu.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
O kyselkách a ich liečivej sile v severnej časti Levočských vrchov sa vedelo už oddávna. Najprv sa používali na pitnú liečbu a to hlavne pri žalúdočných a črevných ochoreniach, pri zápche, pri ženských chorobách, nervových chorobách, astme a chorobách dýchacích ciest. Zásluhou dr. Jakuba Engela, fyzikusa Spišskej stolice vybudovalo komorné panstvo pri prameňoch kúpeľný dom s kabínami a vaňami a niekoľkými hosťovskými izbami. Na konci 18. storočia sa kúpele rýchle rozvíjali a rozšírili. Minerálnu vodu z prameňa ktorý nazvali Kúpeľný začali ohrievať a využívať na železnato-uhličité kúpele. Presný čas začatia liečebnej kúpeľnej prevádzky sa dá dnes už ťažko zistiť. Je potrebné pripomenúť, že koncom 18. storočia boli kúpele veľmi obľúbené. Prerástli miestny rámec a stali sa liečebným a rekreačným miestom nielen obyvateľov horného Spiša, ale aj poľskej šľachty a mešťanov. Rozvoj kúpeľov pokračoval aj v prvých desaťročiach 19. storočia.
V 50. rokoch 19. storočia, z dôvodu častých zmien majiteľov kúpeľov aj oni trocha upadli. Ani Alfréd Probstner nový majiteľ z Levoče po roku 1859 nemal o zveľadenie eminentný záujem a viac sa spoliehal na zisk z distribúcie kyseliek. Markantné zlepšenie zaznamenali kúpele až keď sa ich ujal jeho syn Artúr, ktorý bol aj poslancom uhorského snemu. V roku 1885 postavil nový kúpeľný dom s kúpeľnými kabínami a hosťovskými izbami. Zrenovoval aj staršie budovy. Na čerpanie kyselky pre vaňové kúpele zrekonštruoval Kúpeľný prameň a na pitnú liečbu pramene Andor a Amália. V roku 1887 mali kúpele už 110 izieb pre hostí. V sezóne mali kúpeľného lekára. Návštevnosť vzrástla a pohybovala sa okolo 500 hostí.
Po 1. svetovej vojne začali pomaly stagnovať. Hlavnou príčinou bola ich odľahlosť od železnice a zlé komunikačné spojenie. Druhým dôvodom bolo opotrebované kúpeľné zariadenie. Po znárodnení sa dostali Ľubovnianske kúpele ako konfiškát pod národnú správu. Kúpeľná liečba sa tu už neobnovila a existujúce objekty sa využívali iba na rekreáciu. V súčasnosti zo starých objektov nestojí ani jeden. Nahradil ich Hotel Ľubovňa ktorý patrí do správy SEREI.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Ľubické kúpeleboli v minulosti známe pod nemeckým menom Schwefelbad (Sírny kúpeľ). Odporúčali sa najmä proti rôznym kožným chorobám. Na sírne vody v ľubickom chotári asi 6 kilometrov východne od Ľubice upozornil už v roku 1714 profesor kežmarského lýcea J. Bohuš. Na jeho podnet tu postavili ľubickí mešťania niekoľko drevených chát s vaňami. Keď sa neskôr stal majiteľom prameňov knieža Teodor Ľubomirski, postavil pri nich rozsiahlejší kúpeľný dom s drevenými vaňami. Majiteľ dovolil sedliakom postaviť pri prameňoch niekoľko domov na ubytovanie hostí. Zato sa ale museli starať o údržbu kúpeľného areálu. Tak tu postupne vznikla malá kúpeľná osada. Počet denných hostí sa pohyboval okolo sto. Voda s obsahom sirovodíka sa najskôr ohrievala v kotloch, potom sa používala ako vaňové kúpele v dvoch drevených budovách s 30 vaňami. V novej kúpeľnej budove, ktorú v roku 1852 postavila obec Ľubica bola jedáleň a izby na ubytovanie hostí. Ľubické kúpele navštevovali najmä mešťania z Kežmarku a iných spišských mestečiek. Z Kežmarku do kúpeľov premával aj autobus. Okrem liečenia kožných chorôb ich odporúčali aj na liečbu reumatizmu a nervovo chorým.
Po 2. svetovej vojne význam kúpeľov upadol. Ich skazu dovŕšilo vytvorenie Vojenského obvodu Javorina v roku 1952 , čím boli všetky objekty asanované.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Bývalé kúpele Sivá Brada patrili v minulosti medzi najstaršie kúpele nielen na Spiši, ale aj na území Slovenska. Aj napriek tomu stále patrili medzi zaostalé kúpele a mali iba miestny význam. Nazývali ich aj Šibra. Voda prameňov na Sivej Brade ktorá obsahuje kysličník uhličitý sa do kúpeľného domu viedla otvorenými drevenými, neskôr kamennými žľabmi. Tie sa museli často vymieňať, pretože sa zaniesli kamenným tufom. Kúpeľný dom postavený už v 18. storočí bol od prameňov vzdialený asi 300 metrov. V budove bolo niekoľko izieb pre hostí a pekná reštaurácia. Patrili Spišskej Kapitule ktorá sem posielala na liečenie kňazov. V lete sem z obľubou chodili aj obyvatelia Spišského Podhradia, Levoče a okolitých obcí. Toto obyvateľstvo využívalo vodu na liečenie kožných a reumatických ochorení.
V 30. rokoch 20. storočia kúpele zanikli. Travertínová kopa a priľahlé lúky Sivej Brady sú dnes významnou biologickou lokalitou vyhlásenou za národnú prírodnú rezerváciu. Na jej vrchole je kaplnka sv. Kríža pri ktorej končí aj „Spišský Jeruzalem“.
![]() |
![]() |
|
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Levočské Kúpele
sa nachádzali asi 5 kilometrov severne od Levoče v Levočskej doline. Prvý objekt vznikom prestavbou drôtovne ktorú v rokoch 1847-48 založil Levočan Fridrich Fuchs. Pracovala na vodný pohon a jej ročná produkcia bola približne 600 centov drôtu a 5 tisíc zväzkov reťazí a kruhového železa. Pretože továreň začala stagnovať odkúpilo ju v roku 1863 mesto aby sa tu mohli konať spoločenské podujatia.
Viedenský stavebný podnikateľ Július Krüger si od mesta v roku 1891 prenajal tento pozemok s tým, že tu postaví kúpeľný objekt, reštauračnú budovu, čitáreň, tanečnú sálu, ubytovacie zariadenie s kapacitou 50 izieb a hospodárske budovy. Levočský staviteľ Anton Müller začal v tom istom roku s prestavbou objektu drôtovne a so stavbou hotela. Pretože J. Krüger od zmluvy odstúpil prevzali záväzky na seba A. Müller a Dr. Ján Alexy. O dva roky dokončili rekonštrukciu hlavnej kúpeľnej budovy. S odstupom ďalších dvoch roky boli dokončené ďalšie objekty. Tak boli kúpele v roku 1895 dané do prevádzky. Využívali sa na liečenie nervových chorôb, chorôb krvi a dýchacích ciest. K ich rozvoju mal prispieť aj neďaleký prameň. Keďže sa ukázalo, že nejde o liečivú vodu používala sa iba na vodoliečbu a umelé uhličité kúpele. V 20. rokoch 20. storočia začali kúpele upadať. 2. svetová vojna ich úpadok zavŕšila. Potom slúžili krátku dobu slepcom a neskôr ako pioniersky tábor. Začiatkom 21. storočia bol celý komplex odpredaný, objekty pre nevyhovujúci stav boli asanované. Na ich mieste v súčasnosti stojí nový objekt ktorý už nemá nič spoločné s kúpeľmi.
|
![]() |
![]() |
Audio clip: Adobe Flash Player (version 9 or above) is required to play this audio clip. Download the latest version here. You also need to have JavaScript enabled in your browser. |
Baldovce – kúpele (nazývané aj Bužňa) sa nachádzali pri obci Baldovce na pravom brehu potoka Kobuliany. Tu nachádzajúce sa minerálne vody budili záujem už v stredoveku. Preslávili ich sadrovo-železité pramene, pri ktorých už v 18. storočí boli kúpeľné budovy. Najstaršia budova bola postavená asi v roku 1785. V nej bolo na poschodí sedem priestranných izieb a na prízemí byt nájomcu a jedáleň. V samotnom kúpeľnom dome bolo deväť kabín s dvoma vaňami. Koncom 19. storočia tu bolo už 25 hosťovských izieb a 13 kúpeľných kabín. Priestranné izby umožňovali ubytovať v nich aj päťčlennú rodinu. V sezóne mali kúpele aj stáleho lekára. Minerálne pramene sa využívali pri liečení reumatických a kožných chorôb, pri ochoreniach priedušiek a pri rekonvalescencií. Voda z prameňa Deák sa už v tomto čase používala pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, pri ochoreniach obličiek a močových ciest a pri málokrvnosti. Vyvážala sa aj do cudziny. Kúpele patrili na konci 19. storočia k najlacnejším na Slovensku. Cena izby za noc sa pohybovala od 50 do 80 grajciarov, mesačný poplatok bol 12 až 20 zlatých. Teplý kúpeľ stál 20, kosodrevinový 40 a rašelinový 80 grajciarov. Kúpele prosperovali do 1. svetovej vojny. Potom často menili svojho majiteľa, strácali postupne na význame až po 2. svetovej vojne museli byť objekty pre zlý technický stav asanované. Ostala iba plniareň minerálnej vody ktorej nový závod bol postavený v roku 1978.